História organizovaného poľovníctva na území Slovenska siaha ešte do čias Rakúsko – Uhorska. Po prvej svetovej vojne sa väčšina spolkov rozpadá a začalo sa veľmi rozmáhať pytliactvo. Aby sa zabránilo nepriaznivému vývoju a živelnosti v poľovníctve, vyniká potreba vytvoriť Slovenskú poľovnícku organizáciu.
Dňa 10.decembra 1920 bol založený v Bratislave lovecký ochranný spolok. Do tohto obdobia sa datujú začiatky vydávania prvého poľovníckeho časopisu Nimrod a taktiež bola zorganizovaná prvá poľovnícka výstava v Poprade. V ďalšom období najmä vplyvom II. svetovej vojny došlo k značnému útlmu poľovníckych aktivít, ktoré sa opäť začínajú dostávať do povedomia poľovníckej a nepoľovníckej verejnosti až v roku 1946 prvým valným zhromaždením v Trenčianskych Tepliciach.
Následne v roku 1947 vzniká na Turej Lúke Poľovný ochranný spolok a jeho zakladajúcimi členmi boli : Holič Ján, Kolárik Štefan, Pakan Vladimír, Haberfeld Elemí, Škarítka Ján a Pavol, Líška Ignác, a pp Dudák, Chorvát, Fúsek , Omasta. Neskôr pribudli ďalší členovia Majtán Juraj, Fiegel Michal, Alina Ján, Pánik Štefan, Navrátil Stanislav a p. Olešovský. Pri licitácii poľovného revíru sa jednotlivý členovia skladali po 800.- korún. V tomto období je poľovný revír Turá Lúka veľmi málo zazverený drobnou úžitkovou zverou. Vo väčšom počte sa vyskytovali len jarabice a králik divý. Členovia poľovníckeho spolku si platiliv tom čase 60.- korún za rok ako členské, pre ochranný lovecký spolok taktiež 60.- korún za rok a poplatok na strelnicu 15.- korún za rok.
Roky 1945 – 1950 boli charakterizované súperením demokratických a komunistických síl o ovládnutie poľovníctva, čo značne ovplyvnilo vnútorný život aj Poľovníckeho ochranného spolku na Turej Lúke a zásadne zasahovalo do hospodárenia s finančnými prostriedkami i so zverou – predpisovali sa kvóty na dodávky zveri na verejné zásobovanie.
Úsilie členov spolku v kŕmení a tlmení škodnej zveri v rokoch 1950 – 1959 sa začalo významne priaznivo prejavovať i počtoch ulovenej úžitkovej zveri ( strieľalo sa 250 až 300 ks zajacov, 200 – 250 ks jarabíc a 60 – 80 ks bažantov ). Úživnosť revíru bola zvyšovaná obrábaním políčok v lokalitách Hrabníky, Benkovice a Hory.
V roku 1960 došlo k významnému zníženiu početnosti divých králikov vplyvom mixomatózy a taktiež i jarabíc a to pravdepodobne vplyvom intenzifikácie v poľnohospodárstve. V tomto období vyvíjali členovia spolku Turá Lúka všetku iniciatívu hlavne za účelom zvyšovania stavov srnčej zveri, ktorá každoročne zaznamenávala mierny nárast.
V roku 1962 nový zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Celkom oddelil právo poľovníctva od vlastníctva pozemkov a prisúdil ho socialistickým organizáciám ako užívateľom pozemkov. V roku 1962 bolo zvolené nové predsedníctvo Poľovníckeho združenia Turá Lúka v zložení :
Predseda PZ – Stanislav Navrátil, poľovnícky hospodár – Ján Alina, pokladník Jaroslav Ševečka, tajomník – Olešovský, revízor Ján Holič ml. Ďalší členovia boli Ján Peceň, Pavel Škarítka, Štefan Pánik, Ján Kadlečík, Vendelín Levársky Štefan Šimek, Ján Holič st. Pavel Podmajerský, Ján Hrdlička a Samuel Holič.
V roku 1965 sa členovia PZ rozhodli vybudovať poľovnícku chatu v lokalite Uhlisko, ktorú svojpomocne stavali až do roku 1974. V tomto roku vykopali i studňu s kvalitnou pitnou vodou.
Jedným z významných rokov v existencii PZ Turá Lúka bol rok 1970, kedy bola vybudovaná prvá strelnica PZ na asfaltové terče v lokalite Pavlače, kde boli po každej strelnici organizované zábavy i pre nepoľovnícku verejnosť s veľmi bohatou účasťou. Zisk zo strelnice a zábav významne prispel pri dostavbe chaty a nákupe krmiva pre zver.
Stavby drobnej úžitkovej zvery začínajú v rokoch 1970 – 1978 značne stagnovať avšak do revíru si našla diviačia zver. Prvý diviak v revíre Turá Lúka bol strelený v roku 1976 v lokalite Hrabová členom PZ Štefanom Pítkom.
Roky 1979 a ďalšie sú poznačené tým , že prichádza k rapídnemu poklesu zajačej a bažantej zveri avšak vo väčšom počte sa vyskytuje diviačia zver a začína migrovať i zver jelenia.
Začiatkom 80. rokov sa prehlbuje spolupráca s PZ Sobotište (PZ Branč) spočívajúca hlavne v starostlivosti o zver v časti poľovných revírov Hory, ktorá každoročne vyústila v spoločnú poľovačku na škodnú zver a diviakov čo pretrváva do roku 2006.
Obdobie začiatku 90. rokov bolo charakterizované neustále sa znižujúcou početnosťou malej úžitkovej zveri i napriek enormnému úsiliu starostlivosti všetkých členov PZ, neustále sa zvyšujúcou početnosťou ulovenej škodlivej zvery a potešujúcim nárastom početnosti diviačej a jelenej zvery.
Jedným z dôležitých „milovníkov“ v existencii a činnosti poľovníctva na Slovensku je rok 1993, kedy novelizáciu zákona o poľovníctve prichádza k zásadným zmenám, týkajúcich sa najmä tých skutočností, že právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje a výkone práva poľovníctva, čo zasa prinieslo väčšie nároky na činnosť poľovníkov pri uzatváraní nájomných zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva.
V roku 1996 vzhľadom na to, že sa v poľovnom revíri vo väčších počtoch začala vyskytovať danielia zver členovia PZ Turá Lúka sa rozhodli vybudovať aklimatizačnú zverničku o výmere cca 19 ha za účelom postupného občerstvenia a skvalitňovania genofondu tejto veľmi zaujímavej poľovnej zveri. Po vybudovaní oplotenia a kŕmnych zariadení bolo do zverničky vypustených 6 ks danielej zveri zakúpenej zo združených finančných prostriedkov. Početnosť a kvalita tejto zveri je už vo zverničke na takej úrovni, že zver môžeme postupne v určitých sociálnych skupinách vypúšťať do ďalších častí PR.
Rok 1997 sa niesol v znamení osláv 50 výročia založenia organizovaného poľovníctva v Turej Lúke. Členovia PZ v spolupráci s Okresných úradom v Myjave zorganizovali výstavu Poľovníckych trofejí ulovených v regióne pripominajúci v krátkosti činnosť PZ . Za ostatných 50 rokov existencie , tento rok bol významný i tým, že členovia PZ intenzívne začali budovať areal novej strelnice na asfaltové terče v lokalite padelky, prevádzky schopnej už v roku 1998.
V marci 1998 členovia PZ podošlom čase začali s väčšou údržbou a opravou chatty (postavený nový krb, zateplenie stien, drevenné obloženie). V ostatnom období sa PZ okrem sústavnej starostlivosti o zver zameralo i na skvalitnenie úrovne strelnice v padelkoch tak, aby sa na nami organizovaných podujatiach zúčastnilo, čo najviac ludí i zradov nepolovníckej verejnosti.
V rokoch 1999, 2000, 2002 PZ Turá Lúka vytvorilo veľmi dobré podmienky pre vykonanie skúšok poľovnej upotrebiteľnosti poľovníckych psov, ktoré sú neodmysliteľnou a nevyhnutnou súčasťou výkonu práva poľovníctva. V snahe o obnovenie aspoň čiastočnej početnosti pôvodnej poľovnej zveri – zajacov PZ v rokoch 1998 až 2005 zakúpilo a vypustilo spolu 25 ks zajacov v lokalite Hrabníky. Je na škodu veci. Že pre nedostatok finančných prostriedkov nemôže PZ Turá Lúka pokračovať v zazverovaní zajačou zverou intenzívnejším spôsobom (hodnota 1 ks zajaca t.č. je 86,30 eur). Z tohto veľmi stručného prierezu 59 – ročnej existencie organizovaného poľovníctva Turej Lúke je zrejmé, že i keď je to veľmi krátky časový úsek, zásadne sa v závyslosti od pretváraných prírodných podmienok, reštrukturalizácie poľnohospodárstva i urbanistického rozvoja obce, zmenila i druhová štruktúra poľovnej zveri a taktiež jej početnosť. Do tohto procesu určite významne a hlavne pozitívne v prospech poľovnej zvery zasiahol svojou činnosťou Poľovnícke združenie Turá Lúka, čo je zrejmé jednak z už uvedeného rozšírenia druhov ale I z narastajúceho počtu trofejí diviačej, srnčej, resp. danielej zvere ohodnotených na chovateľských prehliadkach bronzovou, striebornou, resp. zlatou medailou v rokoch 1991 – 2005. Na margo vecí je potrebné uviesť, že členom PZ Turá Lúka nejde o uspokojenie riskuchtivého prístupu k živej prírode. Ich funkcia je okrem iného I ekologicko – ochranárska, spočívajúca hlavne v tom, že pri zodpovednom výkone garantuje zachovanie všetkych druhov zveri a ich optimálny rozvoj v súlade s prírodnými podmienkami a záujmami spoločnisti v regione. Významne prispieva aj k ochrane krajiny, obhospodarovaním lúčok a políčok pre zver, výsadbou remízok napomáha k zlepšenie trofických a topických vlastnosti krajiny a neposlednom rade má ich činnosť spôsobom i kultúry a rekreačno – športový význam.