Výherca poľovačky na kamzíka

Na májovej strelnici bol spomedzi všetkých zúčastnených strelcov vyžrebovaný strelec Tibor Zirkelbach, ktorý vyhral poľovačku na Kamzíka alpského. Od 3. do 6. 9. 2017 tak bol s kamarátom v tirolských alpách, v údolí Stillup pri mestečku Mayrnhofen v Rakúsku. S dojmami a zážitkami z poľovačky sa s nami podelil v tejto správe:

Dobrý deň prajem!
Od 3. do 6. 9. 2017 sme s kolegom boli na poľovačke v Rakúsku, v časti Tirol, pri meste Mayrnhofen, v údoli Stillup.
Po sedem hodinovej ceste sme sa dostali na miesto, kde nás čakal sprievodca a išli sme sa ubytovať. Za mestom, ako sme sa dostali na horskú cestu, nás hneď uchvátila krásna, očarujúca príroda. Ani sme nevedeli, na ktorú stranu sa pozerať. Z jednej aj z druhej strany obrovské masy hôr, štíty… Zobrali nás na chatu, zložili sme sa a hneď sme išli vyskúšať zbrane. Strieľali sme na 100 m, všetko bolo v poriadku. Dohodli sme sa na druhý deň, kedy odchádzame poľovať. Ráno o piatej už boli pre nás. Nasadli sme za tmy do auta, a po asi desiatich minútach cesty sme boli na mieste. Vystúpili sme, nič som ešte nevidel. Zobral som si batoh, pušku a vyrazili. Začiatok bol v pohode. Síce som stále nič nevidel, ale snažil som sa držať krok, aby ma nestratili. Postupne bola hora čoraz strmšia, začalo svitať a vtedy som zbadal, kam vlastne ideme. Pomyslel som si: Toto nemôžu myslieť vážne. Rukami som sa už chytal svahu, ani som sa nemusel nakláňať. Začal som strácať silu, a to bol len začiatok. Po hodine a pol cesty sme sa konečne dostali do cieľa, kde bol posed. Totálne spotený a unavený som sa prezliekol a vyliezol hore. Ako sme si sadli, neprešlo ani päť minút a sprievodca zbadal kamzíka. Cez ďalekohľad sme ho sledovali. Potom si sprievodca zobral statív a povedal mi, že je to mladý kamzík, takže nemôžem strieľať. No sledoval ho ďalej a po chvíli povedal, že je asi 3 – 4 ročný a môžem skúsiť vystreliť. Bol asi na 200 m. Nabil som pušku, pripravil sa na strelu. No kamzík bol otočený presne odo mňa, nechcel som tak strieľať. Čakal som a zrazu sa pomaly obrátil. Cez napináčik som vystrelil. Padol, spravil dva kotrmelce a zachytil sa o kameň tak, že len zadok bolo vidno. Chcel som ešte raz vystreliť, ale sprievodca povedal, že rana bola dobrá. Chvíľku sme čakali, zliezli z posedu a išli po kamzík. Vtedy prišlo prekvapenie. Priamo sa nedalo ísť, lebo medzi nami bol široký potok, ktorý sa nedal krížom prejsť. Takže ďalšia polhodinová túra do kopca, cez potok a dole. Keď som ho zbadal, bolo to pre mňa neopísateľná radosť, výbuch šťastia. Srievodca mi odovzdal zálomok a nevedel som sa nabažiť z pohľadu na uloveného kamzíka. Kochal som sa z prekrásnych zasnežených štítov a z úlovku. Asi po 15 minútach sme sa sme si dali batohy, pušky a sprievodca mi oznámil, že úlovok je už môj, že si ho mám dať na plece a zobrať ho dole. Vtedy nastal problém. Totálne unavený som ho nevedel ani zdvihnúť. Po chvíli boja s kamzíkom mi oznámil, že to bol len vtip, ale dávnejšie to bola naozaj tradícia. Priviazal mi ho o lano a kamzíka som stiahol dole. Sem tam mi s tým pomáhal. Nakoniec, keď sme zišli dole (foto v prílohe), absolútne zničení, unavení, ale neopísateľne šťastní sme si spravili ešte jednu fotku.
Prekrásna poľovačka, odporúčam ju každému poľovníkovi, aby aspoň raz zažil takú, hoci ťažkú, ale fantastickú poľovačku.

Na záver by som chcel poďakovať Poľovníckemu združeniu Turá Lúka, pánovi Pavlovi Halabrínovi, že mi umožnil zažiť nezabudnuteľnú, perfektne a profesionálne zorganizovanú polovačku.
Ďakujem!

Tibor Zirkelbach